Ako dlho sa už venuješ florbalu? 

S florbalom som začala pomerne neskoro, až v 14-tich rokoch. Od malička som ale hrávala futbal a hokejbal s chlapcami, takže so športom ako takým som začala podstatne skôr. 

Ako si sa dostala k florbalu? 

Bola to vlastne náhoda. Spolužiačka z triedy chcela ísť vyskúšať tréning, ale hanbila sa tam ísť sama. Ja som už vtedy hrávala futbal, nemala som času nazvyš, ale nakoniec prevládla zvedavosť a išla som s ňou. Pár rokov som vydržala hrať oba športy, pri prechode na vysokú školu som si ale nakoniec vybrala florbal. Je to rýchly dynamický šport, padá veľa gólov. V Čechách je pomerne populárny a hrá sa v hale, takže odpadajú tréningy v zime a daždi. Som rada, že som mu dala prednosť, bola to pre mňa správna voľba. 

Pamätáš si ešte na svoj úplne prvý zápas? Bol niečím výnimočný, čo sa počas neho stalo? 

Pamätám sa na svoj prvý turnaj - extraliga vtedy ešte na Slovensku neexistovala. Pravidlá som príliš nepoznala, viem, že som raz dokonca vystriedala na opačnej strane ihriska, lebo som si myslela, že to funguje ako na futbale. Tiež som bola často vylúčená za hru na zemi, lebo som sa ani po páde nechcela vzdať. Hneď na turnaji ma oslovil reprezentačný tréner, florbal nebol príliš známy a do reprezentácie sa dostal prakticky každý, kto dokázal skoordinovať beh a držanie hokejky. Teraz už to tak jednoduché nie je, florbal na Slovensku sa za ten čas strašne posunul. 

Máš sa sebou veľa úspechov. Hrala si v Česku, vo Fínsku, si kapitánkou našej reprezentácie, no aj tak si sa rozhodla dať si pauzu. Prečo? 

Florbal ma nikdy neživil a ani živiť nebude, mám normálnu prácu, trénujem po večeroch a cez víkendy. Hneď po príchode na vysokú školu som nastúpila do služieb českého majstra extraligy, kde hrám dodnes. Máme super zázemie, kondičného trénera, ale nie sme profesionálky. Myslím, že florbal je dobrým nástrojom k tomu, aby Vám otváral dvere do sveta, ale dlhodobo sa hraním zatiaľ živiť nedá. Pre mňa predstavoval florbal spôsob ako skĺbiť príjemné s užitočným - štúdium na vysokej škole či už v Prahe alebo v rámci Erasmu vo Fínsku, spoznávanie nových ľudí a samozrejme cestovanie. Teraz som sa však rozhodla dať prednosť iným veciam.

Začiatkom leta Ťa čaká Tvoj veľký svadobný deň. Bude svadba taká tradičná, v princeznovských šatách, alebo máme čakať nejakú "športovú verziu?"

Princeznovské šaty to asi úplne nebudú, ale v kraťasoch, na prosby starej mamy, tiež nepôjdem. Šaty pre mňa nie sú príliš dôležité, zatiaľ som to veľmi neriešila, tak snáď ešte niečo splaším. A keď nie, tak vezmem šaty zo stužkovej, dúfam, že ich ešte zapnem.   

Si jednou zo superstars školskej súťaže floorball SK LIGA, deti zo Žilinského kraja hrajú o Tvoj pohár. Prečo si sa rozhodla podporiť našu súťaž? 

Myslím, že k florbalu by som sa nikdy nedostala, pokiaľ by nebol podporovaný u nás v škole. Je to skvelý spôsob, ako deťom predstaviť tento krásny šport a vzbudiť v nich záujem. Možno tento turnaj niektoré z nich zaujme natoľko, že sa mu začnú venovať pravidelne nielen v rámci krúžkov. Možno z niektorých vyrastú budúci reprezentanti a reprezentantky. Hlavne ale dúfam, že si všetci turnaj užijú a zabavia sa, lebo o to ide vo florbale predovšetkým.  

Chcela by si niečo odkázať mladým florbalistom? Alebo im dať nejakú radu, tip? 

Bavte sa florbalom a nenechajte si radosť z neho ničím pokaziť. Užite si chvíle so spoluhráčmi, podporujte sa a hrajte tak, aby ste mali zo zápasu dobrý pocit. Výsledky naozaj nie sú to najdôležitejšie a prehra Vám dá niekedy viac než akékoľvek víťazstvo. 

Zdroj: Nadácia TV JOJ

​