Brano Deak - vyhorenie

Ako zistíte, či vám hrozí vyhorenie? Tieto varovné signály nikdy nepodceňujte!

Vyhorením môžeme nazvať čas, keď človek cíti menšiu motiváciu, cíti sa vyčerpane, preťažene, nie je schopný plniť neustále požiadavky. Tieto pocity sa môžu stupňovať až k beznádejnosti, bezmocnosti, cynickosti či k myšlienkam na to, že už druhým ľuďom nemajú čo ponúknuť. Taktiež môže byť človek náchylný k chorobám ako je chrípka, nachladnutie, bolesti hlavy a pod. Dlhoročné skúsenosti zo svojej praxe poskytol Charitatívnemu kalendáru Nadácie TV JOJ ako odbornú supervíziu psychológ a riaditeľ internetovej poradne IPčko Marek Madro.

Vnútorné batérie nedobijete tak ľahko ako svoj telefón.

Skutočných dôvodov, prečo človek vyhorí, je mnoho, ale hlavnou príčinou je dlhotrvajúci stres. Nemusí pochádzať len z práce, ale aj zo životného štýlu, toho ako premýšľame, čo je pre nás charakteristické. Niekto môže zvládať stres ľahšie alebo niektoré situácie nemusí pokladať za stresujúce, zatiaľ čo pre iných stresujúcimi môžu byť. Pokiaľ však tento stres a tlak neutícha, človek si ho neuvedomuje alebo nevie ako ho zmierniť,  potom postupne stráca motiváciu, znižuje sa jeho produktivita, pociťuje odpor k práci, to čo robí, sa mu môže zdať bezzmyselné a nebaví ho to. Vyhorenie nepoznačuje človeka len po psychickej, ale aj po fyzickej stránke. Spôsobuje totižto v tele zmeny, ktoré oslabujú imunitný systém a tým sme náchylnejší k chorobám. A tým pádom všetko čo človek cíti a prežíva, sa prenáša nielen do práce, ale aj do vzťahov doma a spoločenského života.

Vyhorenie nie je len témou, o ktorej hovoríme pri dospelých dlhodobo pracujúcich ľuďoch. Aj u mladých ľudí sa syndróm vyhorenia objavuje a to čoraz častejšie. Dôvodom nie je len to neuvedomovanie si vyhorenia, ale aj to, že spôsoby a kroky, ktoré je potrebné urobiť k tomu, aby mladí ľudia vyhorenie riešili, je v rozpore s mnohými zvykmi a správaním, ktoré si osvojili v škole a preniesli si to na pracovisko.

Čo to spôsobuje?
-       V práci to je nedostatok uznania, príliš náročné pracovné očakávania, monotónna práca a taktiež práca v chaotickom prostredí
-       V životnom štýle nedostatok času na oddych, spánok, málo blízkych vzťahov, kladením veľkého množstva povinností
-       Z hľadiska osobnosti to je perfekcionizmus, pesimizmus, potreba mať nad vecami kontrolu a tiež neochota delegovať, čiže niektoré z úloh prenechať iným.
-       Taktiež to môže spôsobiť prísny akademický rozvrh, riešenie problémov vo vzťahoch, ktoré sa zdajú byť bez riešenia
-       Starostlivosť o blízku osobu s vážnym ochorením môže byť rovnako veľmi stresujúce

Kedy to už nie je ok?
Keď:
-       sa vám práca zdá čoraz viac stresujúca a frustrujúca
-       cítite otupenosť voči tomu čo robíte
-       máte nedostatok energie, radosti
-       sa váš pracovný a aj domáci život javí ako totálna strata času a plytvanie energiou
-       ste neustále vyčerpaný
-       sa izolujete od ostatných a nechcete s nimi tráviť čas
-       každý deň je zlý deň
-       máte pochybnosti o sebe, máte pocity zlyhania
-       sa vám ťažko sústredí
-       väčšinu dňa robíte veci, ktoré sa vám zdajú nudné a zdrvujúce
-       máte bolesti hlavy, žalúdka, črevné problémy ktoré nemajú fyziologickú príčinu

Čo funguje a môže mi pomôcť?
-       Kontakt – hovoriť o tom s ľuďmi, ktorým dôverujete, tráviť čas s ľuďmi či skupinou, ktorá je pre vás zmysluplná
-       Hľadanie zmyslu – pokúsiť sa hľadať vo svojej práci a v tom čo robíte zmysel, zamerať sa na tie oblasti, ktoré vás bavia. Taktiež hľadať rovnováhu v živote. Pokiaľ ten zmysel nie je v práci, hľadajte ho inde – vo svojom osobnom živote, záľubách a podobne
-       Prehodnotenie priorít  - Byť si vedomý svojich priorít, toho čo je pre vás dôležité a tak sa aj o tieto veci starať
-       Hranice – stanovovať si hranice, vedieť kedy sú veci pre nás ok a kedy už nie. Ktoré úlohy stíhate spraviť a ktoré sú už prekračujúce vaše hranice. Nie len v pracovnom, ale aj osobnom živote.
-       Spánok – oddych je dôležitý. Tak ako po psychickej stránke, tak aj fyzickej.
-       Zdravá strava – dávať svojmu telu to čo potrebuje a čo je preň prospešné. Môže pomôcť začať sa zameriavať na seba, starať sa o seba, zaujímať sa.
-       Cvičenie – nemusí ísť o hodinové návštevy fitka. Choďte sa prejsť, zacvičte si jogu, doprajte svojmu telu pohyb, ktorý vám pomôže nabudiť sa
-       Zoznam  - pokiaľ cítite tlak a stres, je dobré vedieť čo vám tieto pocity spôsobuje. Keď budete mať zoznam vecí, ktoré vás stresujú, môžete sa na jednotlivé situácie pripraviť.
-       Plán – pociťovať stres a tlak je normálne, no s plánom, čo v tých chvíľach robiť, to môže byť nakoniec zvládnuteľnejšie
-       Hovoriť „nie“ – je v poriadku niečo odmietnuť. Mať čas pre seba, zorganizovať si ho tak ako vám to vyhovuje a prispôsobiť ten čas tomu, čo potrebujete, je naozaj dôležité. A k tomu patrí aj slovíčko „nie“ – hoc jeho používanie pre niektorých nie je jednoduché, môže byť kúzelné.
-       Organizovanie – mnohokrát skĺzame k prokrastinácii, odkladáme veci až na poslednú chvíľu, keď to môže byť pre nás ale veľmi stresujúce. Organizovaním povinností môžeme tomu predísť. Okrem organizovania si povinností je prínosné aj organizovanie si prostredia, v ktorom pracujeme. V príjemnom, pohodlnom a peknom prostredí sa pracuje a trávi čas lepšie.
-       Oddych – rovnako ako sú dôležité povinnosti je dôležitý aj oddych. Odložte telefón, notebook, oddychujte, relaxujte, čítajte knihy, počúvajte hudbu. Myslenie na prácu počas oddychu nie je skutočným oddychom. Robte niečo, pri čom skutočne dokážete relaxovať
-       Prevziať kontrolu – uprednostnite seba, prevezmite kontrolu nad tým, čo žijete. Pokiaľ máte toho veľa, povedzte nie. Nechajte prácu v práci. Buďte rázny v dodržiavaní svojich hraníc. Tú kontrolu môžete mať, je to váš život, len ju treba naozaj prevziať.
-       Súcit so sebou samým – častokrát sme na seba moc prísni. Chceme, aby všetko išlo dobre, aby všetko bolo dokonalé, splnené načas...a, keď príde nejaká prekážka a veci nejdú podľa plánu, nemáme k sebe súcit. Tak ako sa snažíte dávať lásku a podporu ľuďom na ktorých vám záleží, doprajte ju aj sebe.
-       Byť šťastný  - robte to čo vás robí šťastným, čo vás baví. Pestujte si záľuby, odreagujte sa pri hudbe, maľovaní, písaní, športe...
-       Je ok nerobiť nič – oddych niekedy môže vyzerať ako „nič nerobenie“ a je to v poriadku. Dovoľte sebe nič nerobiť, aj to je niečo čo skutočne môže pomôcť. 

Braňo Deák:
V snahe zabezpečiť seba a svoju rodinu či pri honbe za úspechom sa môžeme dostať do situácie, že nasadneme na vlak, ktorý nevieme zastaviť. Totálne vyčerpanie alebo choroby však nie sú jediní spolucestujúci. Doprajme si preto vždy aj čas na odpočinok, na svojich blízkych a na záľuby. Telo aj myseľ sa vám poďakujú.